Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web

Peter Baross zakladateľ rodu Barossovcov z Beluše.

     Armáles (Erb) pridelený  v roku 1578 Petrovi Barossovi

Peter Baross zakladateľ rodu Barossovcov z Beluše.

Narodil v období rokov 1530-1540. Jeho prvou manželkou bola Brigita, rod. Fabriciová, s ktorou mal štyroch synov a tri dcéry. Druhou jeho manželkou bola Alžbeta rod. Hronková, s ktorou mal syna Petra, ktorý vyštudoval za evanjelického kňaza. Po stredoškolských štúdiách pôsobil ako učiteľ v Partizánskej Ľupči (v danom období v Nemeckej Ľupči). V rokoch 1567-77 bol rektorom mestskej školy v Trenčíne. V roku 1578 študoval vo Witenbergu. V rokoch 1580-81 bol mestským notárom v Trenčíne. Zaslúžil sa o vzdelanie desiatok významných slovenských osobností. Bol uznávaný ako popredný trenčiansky mešťan a notár. Ako člen trenčianskeho básnického krúžku, písal v latinskom jazyku a v antických metrách. Do diela M. Rakovského "O svetovej vrchnosti" napísal báseň, v ktorej vyzdvihol vážnu tému diela a poukázal na neužitnosť poézie s mytologickou tematikou. Prispel do zbierky trenčianskych básnikov na počesť zosnulého cisára Maximilána II. V roku 1572 odporúčal vlastnými veršami báseň Čecha Joachima Hynconia. V roku 1582 opísal vlastnosti dobrého kňaza v básni venovanej trenčianskemu evanjelickému kňazovi Valerianovi Máderovi. Peter Baroš ako významný humanistický básnik ju zaradil do svojej zbierky poézie "Libellus exercitiorum poeseos". Dopisoval si s českým básnikom T. Mitisom- Kamarýtom, zakladateľom Hodějovského humanistického krúžku, stýkal sa s Martinom Rakovským a Pavlom Kyrmezerom, ktorému v r. 1581 venoval svoju knihu "Acta concordiae". Na počesť jeho druhého sobáša vydal M. Moriš zborník "Hymenaeus". Okrem vyššie uvedeného napísal tieto diela: Ad pium candidumgue lectorem, De magistratu politico, Condiciones boni pastoris ac ministri ecclesiae. Z galérie rodákov Peter BAROŠ /BAROSS/- pedagóg, notár, humanistický básnik- 1530-1540 Beluša-1603 Lednica Peter Baroš bol v roku 1579 povýšený do zemianskeho stavu a bol zakladateľom šľachtického rodu Barošovcov z Beluše. Pôvod heraldickej figúry v erbe obce Beluša sa dá odvodiť jedine od erbu zemepanskej rodiny Barošovcov pochádzajúcej práve z Beluše. Barošovci získali šľachtictvo v r. 1575 od kráľa Maximiliána a erb zasa v r. 1579 (1578?) od kráľa Rudolfa. Ich štítovým znamením je veniec z ruží obkolesujúci ľaliu. Ľalia, táto hlavná figúra erbu Barošovcov, prechádza aj do erbu Beluše. Vznik pečatidla samého sa hlási do 17. storočia. Podľa neho (i podľa rodového erbu Barošovcov) heraldicky správne vyhotovený erb Beluše tvorí modro- strieborne štiepený štít so strieborno- modroštiepenou rozkvitnutou ľaliou. Peter Baroš v roku 1595 oslepol a žil v Lednici. Zomrel v roku 1603 a je pochovaný v Lednici. 


Rodičia Gabora Barossa - Anton Baross s matkou Katarínou rod.Pongrácovou.

Otec bol štátnym úradníkom -pochovaný je v Ilave

Deti Gábora Baross -Katarína a Gabriel

 

Brat Gábora Barossa - Jusztin Baross

Jusztín Baross s manželkou Máriou v Klobušiciach

Pochádzal zo šľachtickej rodiny Barossovcov z Beluše. Bol trenčianskym podžupanom a poslancom v uhorskom sneme. Stal sa prvým predsedom vôbec prvého športového spolku v meste Trenčín. Ten vznikol pod názvom Trencséni Sportkör (Trenčiansky športový kruh). So spolupracovníkmi vystavili svojou prácou rodný list pomyselnému stromu života športových spolkov a klubov na území mesta.

Dnes je klub známy pod názvom AS Trenčín.

Trencseni sportkór mal veľku turistickú odnož ktorej sa venovala hlavne šľachta a štátny úradníci.

Snímok spred Barossovej útulne na Vršatci pod kopcom Chmelová.

Barossova útulňa na Vršatci pod kopcom Chmelová.

 

Zámok Šipekyovcov v Klobušiciach 

 

Mladé dievča je zrejme Alžbeta Šipeky vnučka Sidónie v rukách držia drevenné pálky  ,pri nohách Alžbety sa nachádza drevenná guľa ,zrejme určená na hru kriket ,ktorá bola v tej dobe veľmi oblúbená. Foto koniec 19 storočia.

 

TOPlist
ZDROJ : Dr. Juraj P á l k a  ,Slovenská filatélia.sk Literatúra: 1. Hencz, L.: A posta, távíró, távbeszélő története, Budapest 1931. 2. Henney, V.: A Magyar posta története, Budapest 1926. 3. Kolektív autorov: PRUŽINA 1272 – 1997, história a súčasnosť, Považská Bystrica 1997. 4. Kolektív autorov: Slovenský biografický slovník (od r. 833-1990), I. zväzok A-D, Matica slovenská, Martin 1986. 5. A PALLAS NAGY LEXIKONA / II. kötet, Budapest 1893 .www.keptar.oszk.hu ,www.ilava.sk, ,www.europena.com,Čiernobiely svet - Akad. arch. Marián Strieženec 2010 ,110 rokov trenčianskeho futbalu 2015,www.belusa.sk,www.ronen.sk,travel.com, youtube.com ,Miroslav Toman 2014